Po prvé, vďaka mierne skoršiemu rannému vstavaniu o 4.00 sa mi podarilo vybaviť očného, ktorý buď to mal dovolenku (2 mesiace) alebo bol na kongrese a tak neordinoval. O pol dvanástej som sa s časenkou číslo 5 šťastne a spokojne dostala na radu. Pýtate sa prečo spokojne?
To je druhá dlho odkladaná záležitosť. Keďže som videla množstvo ľudí predo dvermi, rozhodla som sa zájsť do školy pre potvrdenie o návšteve školy, podarilo sa mi to dokonca počas ich úradných hodín t. j. práve v tú jednu hodinu doobeda.
Aké prekvapenie ma čakalo pred ich dvermi, viete, tety na študijnom nie sú veľmi milé. Pred dvermi stále postaršia pani, ktorá tiež chcela potvrdenie a bála sa vojsť dnu, mala ešte vystrašenejší pohľad plachej ľane ako Orlando Bloom. Nakoniec nabrala odvahu keď som jej povedala že už je dostatok hodín a môže tam vojsť. Dnes tam bola iba jedna teta, a dokonca nebola ani nepríjemná, tuším mi nič nepovedala iba odzdravila.
Keď som prišla späť do čakárne zistila som že dnu bola ešte len jednotka, takže som mala ešte dooosť času. Moja sestra, čakajúca vedľajšej doktorke to vzdala, a rozhodla sa ísť očnému do úplne iného mesta
Ako tretiu záležitosť som vybavila knižnicu, no musím byť spokojná, mali tam aspoň štvrtinu kníh ktoré som si chcela požičať(aspoň tie s lepšími informáciami ktoré som potrebovala). Snažím sa zozbierať aspoň nejaký ten materiál na bakalárku, no keďže naša školská knižnica, zdroj mojich najlepších a najkvalitnejších informácii v danom odbore je stále v rekonštrukcii, zatvorená, neostalo mi iné len uspokojiť sa s málom. Čo bolo moje šťastie že som tam už raz bola a dnes po druhý raz, pretože tie naj knihy čo som si požičala si už niekto stihol objednať takže ich musím na môj smútok onedlho vrátiť.
Jo a posledná vec, stihla som to potvrdenie zaniesť mame do roboty, konečne bola spokojná. Aká som však bola ja nespokojná keď som po tom všetkom, na čo som po celý deň nezabudla, čo som si všetko napísala na papier aby som to vybavila, a na stanici zistím, že som zabudla doma v inej kabelke kartičku na autobus, to znamená platiť viac ako dvojnásobok než zvyčajne.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirkova
23. 9.sept. 2009 22:36
hej, keď mi nedajú zľavu v buse, to vie naštvať? a kam to, doparoma, chodíš k očnému?
2
Aký naplánovaný deň ...Mne sa bojové plány nedarí tak úspešne plniť.
Napíš svoj komentár