na tráve plnej húb si hravo bežať...
pomáhať vtáčikom vzlietnuť k oblakom
a pri tom spomínať na cesty vlakom...
Lietať si spať si a pri tom snívať
ležať a smiať sa , do slepa sa dívať...
Z kómy sa preberám
realitu naberám
a ako sa pozerám
nič už nehľadám...
Realita tá je tvrdá
a oproti lúke je taká krutá
bojím sa a tak radšej zobúdzať sa nechcem
niekedy je lepšie len tak ....
Otázku Prečo nikto nemá rád
ale ja ju pokladám za náznak a fakt...
Prečo je to čierne ? a ja sa len dívam
nikam inak len do dialky ...očami spomínam
čierna ako káva...
čierna ako svet
navždy ovládla nebohú zem
to je žena tá
velká a mocná
je to vlastne Emócia
zlá a krutá
...
zahráva sa s pocitmi
robí si čo chce
a na naše myslenie
z vysoka kašle...
ja už nevládzem len sa usmievať
a preto chorobe
musím podliehať....
Život je krutý a Emócia tiež ..
tak ja sa radšej vrátim s5
Upadám ... upadám.... padám
a nič necítim a zrazu sa zobúdzam
v nádhernom náručí
nad plačucim telom
a len posledné čo poviem je
prečo sa to celé chveje ?
....
a Zasa... upadám upadám
padám do kómy...
už sa nezobudím
stroj sa vypína
niektorí plačú...
niektorí nie...
ja sa usmievam
na lúke plnej húb
v šťastí a eufórií
radosti z lúk...
Truhla je úzka... latka príliš mužská
hmm telo moje nieje
prevtelenie .... TO NIE !
Zrazu mužom stávam sa....
zobúdzam a klopem
otvorte!
Pomôžte...
Otváram truhlu velku ako skala a ked sa obzerám.....
MUCHOU ostávam...
krídla ... 10000 očí a let do nekonečna...
z nudy.. odveci
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
erbiii
10. 12.decembra 2009 11:57
to ako ťa napadlo? zrazu mužom stávam sa...
Napíš svoj komentár