Ježisko, na Vianoce si prosím pokoj.

Pokoj v mojom srdci, žiadne ďalšie výkyvy. Žiadny hnusný pocit v krku, keď si spomeniem na veci, čo boli, žiadny taký pocit, keď myslím na to, čo by mohlo byť...

Nechcem myslieť na lásku, keď ma bolí, čo mi spôsobila. Nechcem myslieť na ňu, keď ma bolí, čo jej chcem spraviť ja...

Nie som klišé žena Píšem o reálnych živých veciach, ktoré sa stali a ku ktorým sa schyľuje. Píšem o zrade, ktorá sa stala a ktorá sa stane. Stane sa, lebo to tak cítim...

Píšem o mojej životnej láske, ktorá ma zradila. A o jeho životnej láske, ktorá ho zradí....

Áno, aj tak je to životná láska. Lebo ju nedefinuje večný pokoj. Životná láska si prechádza krutým bojom, spálenými mostami a zradou. A nakoniec vyústi v spaľujúcu vášeň...

Ja nechcem, aby to takto bolo. Chcem princa na bielom koni. Chcem dokonalosť bez sĺz a rozchodov. Chcem blaženosť...

Ale tak sa to nestáva. Tak sa puto dvoch nerodí. To musí byť poškvrnené a zo škvŕn vzíde osudová spriaznenosť. Až dno ti ukáže, čo bez toho druhého si a čo je on bez teba...

Tak to je a tak to bude aj teraz. Dám si na to ešte jedno posledné červené. Nech sa príbeh v mojej hlave prehĺbi väčšmi. Nech je skutočnejší. Tak ako v mojom srdci a v mojich spomienkach. Keď si bažil po nej...

 Blog
Komentuj
 fotka
borovy  23. 12. 2014 15:18
Hm
Napíš svoj komentár