niekto nech povie dosť
na prelome dní

vnímam
strácam seba časti
minulosť sa líška
pohľadom bezodným
a ja sám jej pritakám

otváram si plný slasti
pokrčnené záhyby duší cudzích
v nich sa spoznávam
im dám bezútešný čas
v ktorom sebastrasti
nezlížu podhodenú kosť

veď nie som sám
kto sní


pardon, dosť, zatváram

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár