bez bolesti bez hnevu
bez prelomenia sa v polku
áno ma svätú pravdu
že nie som vyrovnaný
idúci v ústrety svetu
jebem zliepať úlomky
jebem stavať domy z piesku
vykričať si tú skurvenú pravdu
že každý je zlomený schúlený v kĺbku
radšej revať na seba v amoku
radšej nech sa duše viac nestretnú
ako keby mali mať každý masku
ako keby mali sa tváriť že pekné sú
nikdy viac len zaplniť túžbu
nikdy viac tú masku
chcem radšej o brizolit rozjebanú ruku
netváriť sa že všetko je v poriadku
priezrieť tú bolesť
a skončiť spolu
v obiatí ktoré povie dosť strachu
ktoré skončí tú dobu temnú
v byte plnom rozbitého nábytku
lebo na konci bude záležať na výsledku
možno to pochopí až časom
keď bude prítomnosť zaviata pieskom
možno to pochopí až časom
že správna cesta viedla pľačom
možno pochopí až časom
že nemala skočiť hneď po prvom
možno pochopí až časom
že pevný základ je skrátka základom
a možno ja pochopím časom
že som len idiotom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 7.júla 2012 00:36
dost nasilu poezia
Napíš svoj komentár